Prís7
VII. 1 Zachovaj moje slová, syn môj,
a moje prikázania si uchovaj!
2 Zachovávaj moje príkazy a budeš žiť
a moje naučenie ako svoju očnú zrenicu!
3 Priviaž si ich na prsty,
napíš ich na tabuľu svojho srdca!
4 Povedz múdrosti: „Ty si moja sestra“
a dôvernicou volaj rozumnosť,
5 aby ťa zachránila od manželky blížneho,
od cudzinky, čo zalieča sa líškavými rečami.
6 Keď som (tak) oknom svojho domu (pozeral),
vyzeral spoza mriežky svojho obloka
7 a zahľadel som sa na neskúsených,
videl som medzi synmi mladíka, čo rozum potratil.
8 Poza roh išiel ulicou
a vykračoval po ceste k jej domovu
9 na mrku, keď sa nachyľoval deň.
keď spúšťala sa noc a (hustla) tma.
10 Zrazu mu akási žena vyšla v ústrety
v odedzi smilnice a s potmehúdskym zámerom;
11 náruživosť ňou zmietala a (bola) opovážlivá,
jej nohy nemali v jej dome spočinku.
12 Hneď bola na ulici a hneď na námestí
a striehla poza každý roh.
13 I dolapila ho a vtlačila mu bozk,
tvár sa jej nezapýrila, keď povedala mu:
14 „Pokojné obety som bola podlžná,
v dnešný deň som svoje sľuby splnila.
15 Preto som ti vyšla v ústrety
v túžbe vidieť ťa a nájsť.
16 Tkanicami som povystužovala svoje ležadlo,
pestrofarebným plátnom egyptským.
17 Napustila som myrhou svoju postieľku,
aloou a škoricou.
18 Poď, spíjajme sa ľúbosťou až do rána,
vychutnávajme samopaš!
19 Veď muža doma niet,
vybral sa na ďalekú púť.
20 Vrecúško s peniazmi vzal so sebou,
vráti sa domov až v deň splnu mesiaca.“
21 Naklonila ho mnohým prehováraním,
zviedla ho lichôtkami svojich pier.
22 Šiel za ňou, pochábeľ,
ako vôl, keď ho vedú na jatku,
a ako jeleň, čo sa zapletáva do puta,
23 kým pečeň prevŕta mu šíp,
ako keď vták sa rúti do slučky
a nevie, že mu ide o život.
24 Nuž teda, syn môj, počúvajže ma
a všímaj si slov mojich úst:
25 Nech sa ti srdce na cesty k nej nekloní,
nezatúlaj sa na jej chodníky!
26 Lebo je množstvo zabitých, čo zrazila,
a veľký počet tých, čo bez výnimky zmárnila.
27 Jej dom je cesta do pekla,
čo zvádza dolu do komôr, kde býva smrť.
Prís8
Múdrosť - sprievodkyňa
VIII. 1 Či múdrosť nevolá
a umnosť nevydáva svoj hlas?
2 (Vysoko) na temene výšin, pri ceste,
na križovatkách stojí,
3 pri bránach, ktoré vedú do mesta,
pri vchodoch, kade sa vstupuje, hlasito volá:
4 Na vás volám, mužovia,
k ľudským synom (nesie sa) môj hlas.
5 Priúčajte sa opatrnosti, pochábli,
blázni, priúčajteže sa rozumu!
6 Počúvajte, bo znamenité (veci) zvestujem
a moje pery otvárajú sa (len) na správne (besedy).
7 Áno, (čistú) pravdu vraví moje podnebie
a mojim perám sa oškliví neprávosť.
8 Spravodlivé sú všetky reči mojich úst,
nieto v nich falše ani podvodu.
9 Všetky sú priame človeku, čo rozumie,
a prosté tým, čo prišli k poznaniu.
10 Nie striebro, (ale radšej) prijímajte moju náuku
a (radšej) poznanie než najvyberanejšie zlato.
11 Lebo múdrosť je cennejšia ako koraly
a nevyrovnajú sa jej nijaké drahocennosti.
Múdrosť a jej dobrá
12 Ja, múdrosť, bývam s rozumnosťou
a dosahujem hĺbavé poznanie.
13 (Bázeň pred Pánom je nenávidieť zlo.)
Oproti pýche, nadutosti, ceste zlej
a ústam, ktoré prekrúcajú, prechovávam nenávisť.
14 U mňa je rada, u mňa je rozumnosť,
u mňa je umnosť, u mňa sila (hrdinská).
15 (Ja som tá), skrze ktorú králi (dobre) kraľujú
a podľa práva rozhodujú vladári.
16 (Ja som tá), skrze ktorú kniežatá sú kniežatami
a vysluhujú právo mocnári.
17 Ja svojich milovníkov milujem,
nachádzajú ma tí, čo ma včas a pilne hľadajú.
18 U mňa je bohatstvo a česť,
trvalá zámožnosť a blahobyt.
19 Lepší než zlato a než rýdze zlato je môj plod
a to, čo donášam, je (lepšie) ako striebro najlepšie.
20 Chodievam po ceste spravodlivosti
prostriedkom chodníkov, (jak vyžaduje) súd,
21 aby som nadelila svojim milovníkom imania
a ponapĺňala ich pokladnice.
Pôvod múdrosti
22 Pán vládol nado mnou od počiatku svojich ciest,
prv ako stvoril od pradávna čokoľvek.
23 Od večnosti som ustanovená,
od počiatku, prv ako povstal svet.
24 Nebolo ešte morských priehlbní,
keď som sa ja už zrodila,
nebolo ešte žriediel obťažených vodami.
25 Prv ako sa vrchy vhrúžili,
pred pahorkami som sa zrodila,
26 Prv ako nivy urobil a planiny
a prvé hrudy na zemekruhu.
27 Keď zhotovoval nebesia, (bola) som tam,
keď odmeriaval klenbu nad priehlbinami morskými,
28 keď upevňoval mraky vo výši,
keď dával dužieť žriedlam morskej hlbiny,
29 keď vymedzoval moru jeho hranicu,
by vody neprelievali sa cez svoj breh,
keď ustaľoval základy zeme,
30 ja som bola uňho chovankou,
bola som deň po deň jeho rozkošou
a hrala som sa pred ním v každý čas;
31 hrávala som sa na okruhu jeho zeme
a moja rozkoš (je byť) medzi synmi ľudskými.
32 A teraz počúvajteže ma, synovia:
blahoslavení sú tí, čo cesty moje varujú.
33 Počujte naučenie, aby ste sa stali múdrymi,
a nezanedbávajte ho!
34 Blahoslavený človek, ktorý ma počúva
a bdie deň čo deň pri mojich dverách
a strežie na veraje mojich brán!
35 Lebo kto nájde mňa, ten nájde život
a dosiahne milosť od Pána.
36 Kto sa však prehrešuje proti mne, ten páše voči sebe ukrutnosť,
všetci, čo ma nenávidia, majú radi smrť.
Prís9
Múdrosť povoláva na hostinu k sebe
IX. 1 Múdrosť si postavila dom;
na siedmich stĺpoch spočíva.
2 Pozabíjala svoj dobytok, namiešala víno
a prestrela svoj stôl.
3 Vyslala svoje služobnice zvestovať
z najvyššej mestskej výšiny:
4 „Ten, kto je pochabý, nech uchýli sa sem,
(a) komu chýba rozum, toho poučím.
5 Poďte (a) jedzte z môjho pokrmu
a pite z vína, čo som namiešala!
6 Opusťte pochabosť a budete žiť,
Budete kráčať cestou rozvážnosti.
7 Kto dohovára posmievačovi, sám upadáva do hanby
a kto karhá bezbožného, (utržuje) potupu.
8 Nekarhaj posmievača, aby v ňom neskrsla voči tebe nenávisť,
pokarhaj múdreho a bude ťa mať rád.
9 Daj (poučenie) múdremu a bude ešte múdrejší,
poučuj bezúhonného a pribudne mu ponaučenia.
10 Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom
a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť.
11 Bo skrze mňa sa rozmnožia tvoje dni
a pridá sa ti k rokom života.
12 Ak si skúsený, sám pre seba si skúsený,
ak si posmievač, len ty sám budeš znášať trest.“
Pochabosť takisto povoláva na hostinu
13 Pochabou ženou vášeň lomcuje
a vyzná sa len v zvádzaní.
14 Vysedá predo dvermi svojho príbytku
na stolci v meste vysoko,
15 by pozývala vôkolidúcich,
čo mieria priamo, kam im treba ísť.
16 „Kto je hlúpy, nech zabočí sem!“
A tomu, kto je bez rozumu, hovorí:
17 „Ukradnutá voda je sladšia
a pokútny chlieb je chutnejší!“
18 Ale nevie, že sú tam tiene
(a že) jej pozvaní sú v priepadlisku podsvetia.