Prís19
O bedároch, o falošných svedkoch, o zaháľačoch a posmešníkoch
XIX. 1 Lepší je bedár, ktorý chodí vo svojej bezúhonnosti,
ako boháč, ktorý (neopúšťa) svoje krivolaké chodníky.
2 Ani nedostatok rozumného nazerania nie je dobrý,
(kto však) naťahuje nohy, potkne sa.
3 Človeku prevracia cesty (vlastné) bláznovstvo,
a jeho srdce sa hnevá na Pána.
4 Bohatstvo získava (čoraz) viac priateľov,
chudák však stratí (aj) svojho priateľa.
5 Falošný svedok neostane bez trestu
a neutečie (ten, kto) vypúšťa (z úst kadejakú) lož.
6 Mnohí sa koria urodzenému (človekovi)
a štedrému sú všetci veľmi oddaní.
7 Bedár je všetkým svojim bratom odporný,
o čo viac sa jeho priatelia vzdialia od neho!
Ženie sa za slovami, čo nič neznačia,
kto ...
8 Kto rozvíja (svoj) um, má svoju dušu rád,
kto zachováva rozumnosť, dobre sa mu povodí.
9 Falošný svedok neostane bez trestu
a zahynie, kto vypúšťa (z úst kadejakú) lož.
10 Nesvedčí kratochvíľa bláznovi,
pravdaže (ani to), aby sluha nad kniežatami panoval.
11 Rozumnosť krotí v človekovi jeho hnev
a je mu na česť, že sa vie povzniesť nad previnením.
12 Revaniu levíčaťa (sa podobá) kráľov hnev,
lež jeho blahosklonnosť je (zas ako) rosa na byli.
13 Bláznivý syn je na nešťastie svojmu otcovi
a škriepna žena je sťa neprestajný cícerok.
14 I dom, i majetok sa dedia po predkoch,
rozumná žena je však od Pána.
15 Lenivosť pohružuje v spánok hlboký
a ťarbák bude hladovať.
16 Kto zachováva prikázanie, zachováva svoj život,
zomrie však ten, kto nevšíma si svojich ciest.
17 Požičiava Pánovi, kto sa nad chudákom zľutúva,
a on mu jeho dobrodenie odplatí.
18 Bi svojho syna, kým je voľajaká nádej
lež aby si ho zabil, nech ti (ani) na um nezíde!
19 Kto srší hnevom, nech si znáša trest,
lebo keď zachrániš ho (pred ním teraz), ešte pridávaš (k pokute).
20 Počúvaj radu a prijmi výčitku,
pretože (takto) zmúdrieš napokon.
21 V ľudskom srdci je veľa myšlienok,
podarí sa však (iba) rozhodnutie Pánovo.
22 Človekovi vynáša jeho dobrota
a lepší bedár ako podvodník.
23 Báť sa Pána (je užitočné) pre život
a (kto tak robí), prenocuje sýty a nestihne (ho) nešťastie.
24 Ak leňoch strčí ruku do misy,
ani len k ústam nevztiahne ju (späť).
25 Keď bijú posmievača, prostomyseľný sa chytá rozumu,
keď vyčíta sa rozumnému, pochopí.
26 Kto hubí otca, plaší mať,
je synom ohavným a hanobným.
27 Prestaň, syn môj, počúvať, keď sa ti vyčíta,
a zatúlaš sa od rozumných slov.
28 Ničomný svedok posmieva sa zákonu
a ústa zloprajníkov hlcú neprávosť.
29 Na posmievačov sú pripravené prúty,
na chrbty pochábľov však buchnáty.
Prís20
O hýrivcoch, klamároch a nezbedníkoch
XX. 1 Posmievač je víno (a) nezbedník je nápoj opojný,
lenže nik (z tých, čo) po ňom bažia, múdry nebýva.
2 Revaniu levíčaťa (sa podobá) hrozba kráľova,
ten, kto ho popudzuje k hnevu, hreší proti sebe samému.
3 Je pre človeka cťou, keď (pokojne) sedí, (kde sa strhol) spor,
lež každý blázon, sa zamieša (do škriepky)
4 Leňochovi sa nechce orať z jesene,
(potom) sa zháňa za žatvy, a nieto (ničoho).
5 (Sťa) vody hlboké (sú) plán(y) v srdci človeka,
rozumný muž ich však vie odtiaľ vytiahnuť.
6 Je veľa ľudí, čo sa chvália svojou dobrotou,
ale kto nájde muža vskutku spoľahlivého?
7 (Ak niekto) kráča v bezúhonnosti a spravodlivosti,
(budú) po ňom blažení jeho synovia.
8 Kráľ, ktorý sedí na sudcovskej stolici,
rozráža svojím bystrozrakom všetko zlé.
9 Kto môže povedať: „Ja som si srdce očistil,
som čistý od hriechu?“
10 Dvojaké závažie a miera dvojaká,
obidvoje sa príkri Pánovi.
11 Už chlapec dáva svojimi skutkami najavo,
či je čisté a správne jeho konanie.
12 Ucho, ktoré počuje, a oko, ktoré zrie,
oboje stvoril Pán.
13 Nemiluj spánok, aby si neschudobnel,
(len) otvor oči (a) máš chleba dosýta.
14 „Zlé, nanič!“ vraví, kto kupuje,
ale keď odíde, potom chváli sa.
15 Je zlata a (je) veľa koralov,
(ale) pery rozumného sú drahocennou nádobou.
16 Ber jeho odev, lebo sa zaručil za cudzinca
a za cudzinku (vezmi) záloh od neho!
17 Človeku veľmi chutí nestatočne nadobudnutý chlieb,
no nakoniec má plné ústa kamenia.
18 Plány sa daria, (len keď predchádzala) porada,
preto sa púšťaj do vojny (len) po rozumných úvahách!
19 Vyzrádza tajnosti, kto klebetí, kade sa len hne,
preto sa so strešteným rapotačom nepusť (do reči)!
20 Kto kľaje svojho otca abo svoju mať,
zhasne mu kahan v hustej tme.
21 Majetok od počiatku chvatne nadobudnutý
nebude požehnaný napokon.
22 Nehovor: „Ja sa za zlé vypomstím!“
(Len) dúfaj v Pána a pomôže ti.
23 Dvojaké závažie sa príkri Pánovi
a nie je dobrá váha falošná.
24 Pán (riadi) kroky človeka,
lež ako málo človek jeho ceste rozumie!
25 Je nebezpečné pre človeka: „Sväté!“ vybľafnúť
a (iba) potom rozvážiť si, (čo sa) sľúbilo.
26 Múdry kráľ previeva zločincov
a dá ich (mlátiť) kolesom.
27 Pánovým kahancom je ľudské svedomie,
čo prekutáva všetky skryty života.
28 Dobrotivosť a vernosť ochraňujú vladára
a dobrosrdečnosťou podopiera svoj trón.
29 Ozdobou mladých (je) ich moc,
okrasou starcov (sú ich) šediny.
30 Krvavé sinky olamujú zlo
a údery riadia skryty života.
Prís21
Boh je bezvýhradným Pánom ľudských sŕdc a ľudských ciest
XXI. 1 Sťa vodná struha je srdce kráľa v ruke Pánovej,
vedie ho, kamkoľvek chce.
2 Človeku sa môže zdať, že každá jeho cesta správna je,
lenže srdcia posudzuje Pán.
3 Pestovať statočnosť a rozvahu
sa väčšmi páči Pánovi ako obeta.
4 Povýšenecký pohľad a srdce naduté,
čo hriešnici pokladajú (za) svetlo, (je) hriech.
5 Úsilia príčinlivého (vedú ho) vždy k zisku,
lež každého, kto by rád rýchlo nahonobiť, (vedú) k veľkej chudobe.
6 Poklady, vyzískané lživým jazykom,
sú ako rozoviata para, ako slučky, (ktoré nastrojila) smrť.
7 Násilie bezbožných strhne aj ich (samých),
lebo sa vzpierali konať podľa práva.
8 Krivolaká je cesta muža, obťaženého vinou,
ale kto je čistý, správny (je aj) jeho čin.
9 Lepšie je bývať v kútiku na streche,
ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu.
10 Duša tyrana žiada zlé,
jeho blížny nenájde v jeho očiach zľutovanie.
11 Keď trescú posmievača, prostomyseľný múdrie,
keď poučujú múdreho, rozširuje si vedomosť.
12 Spravodlivý pozoruje dom nespravodlivého,
do akej záhuby sa rútia bezbožní.
13 Kto si ucho zapcháva, keď sa bedár krikom (ozýva),
bude (raz) volať tiež, ale vyslyšaný nebude.
14 Dar potajomky daný krotí hnev
a podarúnok za ňadrami prudkú zlosť.
15 Spravodlivého napĺňa radosť, keď (vidí) súdiť spravodlivo,
hrôza však tých, čo pášu neprávosť.
16 Človek, čo zblúdil z cesty múdrosti,
(čoskoro) bude v ríši mŕtvych spočívať.
17 Kto rád má radovánky, bude biedu trieť,
nezbohatne, kto víno rád a olej (voňavý).
18 Výkupným za spravodlivého (býva), ničomník,
a vierolomník (nastupuje) na miesto statočných.
19 Lepšie je bývať na pustatine,
ako s hašterivou ženou mrzutosť.
20 V príbytku múdreho (je) vzácny poklad a (takisto) olej (voňavý),
pochabý človek ho však premrhá.
21 Kto sa usiluje o statočnosť a milosrdenstvo,
nachádza život, (statočnosť) a česť.
22 Múdry vystúpi do mesta hrdinov
a zborí baštu, ktorá budila v nich dôveru.
23 Ten, kto je strážcom svojich úst a svojho jazyka,
je strážcom svojej duše pred úzkosťami.
24 Nespratný nafúkanec, zvaný posmievač,
vyčíňa vo svojej nesmiernej pýche.
25 Vlastná žiadostivosť umorí leňocha,
lebo sa jeho ruky štítia roboty.
26 Celý deň modliká a modliká;
spravodlivý však rozdáva a neskrblí.
27 Obeta hriešnikov je odporná Pánovi,
zvlášť, keď sa obetuje na zlý úmysel.
28 Falošný svedok vyjde navnivoč,
ale človek, ktorý počúva, bude stále hovoriť.
29 Oplan vystavuje bezočivý výzor na obdiv,
statočný (človek) si však dáva pozor na cestu.
30 Niet múdrosti, niet rozumnosti
a nieto rady proti Pánovi.
31 Kôň býva prichystaný na deň, (keď sa strhne) boj,
lenže Pán dáva víťazstvo.