1. čítanie: Iz 56, 1.6-7

Tento Izaiášov úryvok odráža čas po babylonskom zajatí, keď sa intenzívne uvažovalo o obnove národa a jeho dejinného smerovania. Autor textu vyslovil dve závažné podmienky: lipnúť k Pánovi a zachovávať deň odpočinku. Úprimná láska k Bohu a zásadné dodržiavanie sviatočného dňa je aj dnes nutné k tomu, aby sme zažili to "rozradostnenie v dome modlitby", o ktorom píše prorok. Záver dnešného 1. čítania má univerzálny charakter.

2. čítanie: Rim 11,13-15.29-32

Druhé čítanie je z hľadiska otázky o mieste židovského národa v dejinách spásy veľmi dôležité. Apoštol národov svätý Pavol v kapitolách 9-11 svojho Listu Rimanom podrobne vysvetľuje túto otázku. Hlavnou myšlienkou je tvrdenie, že Božie prísľuby sú neodvolateľné, teda že ich vyvolenie stále platí a tiež že ich nevera je dočasná. Bude trvať len dovtedy, kým všetci neprijmú Ježiša Krista za svojho Vykupiteľa a Spasiteľa.

Evanjelium: Mt 15,21-28

Vypuklou vlastnosťou povahy a viery Sýrofeničanky - ktorá bola pohanka - je jej viera v Ježišovu moc a skromnosť. Nehanbí sa priznať, že jej národ je na vyvolenom židovskom národe v istom zmysle závislý, pretože z neho chce dostať určité dobro pre svoju dcéru. Za to sa jej dostalo od Ježiša nielen pochvaly pre jej vieru, ale Ježiš aj uzdravil jej dcéru posadnutú zlým duchom.