1. čítanie: 1 Kr 19,9a. 11-13a

Starozákonné texty o prorokovi Eliášovi patria medzi obľúbené, pretože sú poznačené ľudovými tradíciami a veľkým duchovným bohatstvom. Dnešné 1. čítanie ukazuje Eliáša, ktorý musel utiecť pred hnevom kráľovnej Jezabel. Ušiel na vrch Horeb, čo je iný názov pre vrch Sinaj, a tam sa mu zjavil Pán. Pre Eliáša to znamenalo zásadné posilnenie v plnení jeho neľahkého poslania. Našiel Pána v tichu a modlitbe.

2. čítanie: Rim 9,1-5

Vo veršoch, ktoré predchádzajú nášmu textu apoštol Pavol jasá nad Božou láskou, od ktorej ho nič neodtrhne. V tomto radostnom rozpoložení si však Pavol ihneď spomína na svoj národ a píše, že prežíva veľký žiaľ a neprestajnú bolesť nad tým, že jeho národ, z ktorého pochádza, neprijal Krista za Spasiteľa. Zračí sa tu jednak Pavlovo ušchľachtilé vlastenectvo a jednak misijný duch, v ktorom osobitne vynikal.

Evanjelium: Mt 14, 22-33

Zázrak Pána Ježiša, o ktorom hovorí dnešné evanjelium, je často predmetom tvrdení, že nie je historický, ale že jeho zápis vznikol ako konkretizácia starozákonných typov. Ak však berieme aj ostatné Ježišove zázraky ako reálne nástroje dokazovania starozákonných predobrazov, potom aj tento zázrak je dôkazom Ježišovho božstva a naplnením toho, čo sa spomína na prvých stránkach Knihy Genezis: Duch Boží sa vznášal nad vodami... (Gn 1,2).