Prvé, čo kresťan potrebuje, je viera, bez ktorej sa nikto nenazýva veriacim kresťanom. Viera spôsobuje štvoraké dobro.
Po prvé sa vierou duša snúbi s Bohom. Kresťanská duša vierou vytvára s Bohom akoby akési manželstvo: zasnúbim si ťa vo viere (porov. Oz 2,22). A preto keď človek prijíma krst, najprv vyznáva vieru, keď sa ho pýtajú: "Veríš v Boha?" Lebo krst je prvou sviatosťou viery. Preto Pán hovorí: Kto uverí a dá sa pokrsiť, bude spasený (Mk 16,16). Krst bez viery nič neosoží. A tak treba vedieť, že bez viery Boh nemá v nikom zaľúbenie: Boh viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu (Hebr 11,6). Preto Augustín v komentári k Listu Rimanom 14,23 (všetko, čo nie je z viery, je hriech) hovorí, "ak sa neuzná večná a nemená pravda, čnosť je falošná aj v najlepších mravoch".
Po druhé vierou sa v nás začína večný život. Večný život totiž nie je iné než poznanie Boha. Preto pán hovorí: a večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha (Jn 17,3). Toto poznanie Boha sa začína tu skrze vieru a dokonalosť dosahuje v budúcom živote, v ktorom ho spoznáme takého, aký je. Preto sa hovorí: viera je základom toho, v čo dúfame (Hebr 11,1). Nikto nemôže dosiahnuť blaženosť, ktorou je poznanie Boha, ak prv nepoznáva vierou: blahoslavení tí, čo nevideli a uverili (Jn 20,29).
Po tretie viera riadi tento život. Aby človek dobre žil, musí vedieť, čo je potrebné pre dobrý život. A keby musel všetko potrebné pre dobrý život naštudovať, buď by sa mu to nepodarilo, alebo po dlhom čase. Viera však učí všetko potrebné pre dobrý život. Učí, že je jeden Boh, ktorý dobrých odmeňuje a zlých trestá, že je aj iný život a podobne. V'daka tomu nás dobro dostatočne priťahuje a vyhýbame sa zlu: spravodlivý bude žiť z viery (Rim 1,17). A toto je zrejmé, lebo nikto z filozofov pred Kristovým príchodom nedokázal zo všetkým svojim úsilím vedieť o Bohu a o veciach potrebných pre večný život toľko, koľko po Kristovom príchode vďaka viere vie jedna starenka. Preto sa hovorí: zem sa naplnila poznaním Pána (porov. Iz 11,9).
Po štvrté vierou premáhame pokušenia: svätí vierou dobývali kráľovstvá (Hebr 11,33). A toto je zrejmé, lebo každé pokušenie je buď od diabla, alebo zo sveta, alebo od tela. Diabol ťa pokúša, aby si neposlúchal Boha a aby si sa mu nepodroboval. Viera mu v tom zabraňuje. Veď vďaka viere poznávame, že on je Pán všetkého, a preto ho treba poslúchať. Váš protivník, diabol, obchdza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu pevní vo viere (1Pt 5,8-9). Svet nás pokúša, keď nás bude lákať blahobytom, alebo nám naháňa strach protivenstvami. Toto však premáhame vierou, ktorá nám dáva veriť v iný život, lepší než je tento. Preto pohŕdame blahobytom tohto sveta a nebojíme sa jeho protivenstiev: tým víťazstvom, ktoré premohol svet, je naša viera (1Jn 5,4) a aj preto, že nás učí veriť v iné zlá, pekelné. Telo nás pokúša, keď nás vedie ku chvíľkovým slastiam tohto života. No viera nám ukazuje, že ak k nim nepatrične priľneme, strácame pre ne večné slasti: pri všetkom si vezmite štít viery (Ef 6,16).
Je teda zrejmé, že je veľmi užitočné mať vieru.
zdroj textu: Výklad, Tomáš Akvinský, SSV 2010, s. 7-8
zdroj foto: farský archív